* HODINA Božieho milosrdenstva (15-16:00 / 14-15:00 )

BREVIÁR - ŽALTÁR

Dejiny Hodiny milosrdenstva

Obyčaj uctievať si hodiny smrti pána Ježiša je veľmi stará. Hoci sa najčastejšie obmedzovala na

 prežitie tretej hodiny popoludní v modlitbe každý piatok po celý rok, samozrejme sdôrazom na 

Veľký piatok, dosah tejto nábožnej praxe nebol veľmi široký. Vo Fastíninej kongregácii mali aj zvyk

 súkromne si uctiť Ježišovu smrť, ktorý niektoré sestry zachovávali každý deň. Až zjavenia 

estre Faustíne dodali tretej hodine nový rozmer, rozšírili jej dosah i význam a vyzdvihli ju ako čas 

osobitnej milosti. Veľmi prekvapujúci je fakt, že hodina milosrdenstva ako jedna z foriem úcty 

k Božiemu milosrdenstvu, ktorú nám zanechala sestra Faustína, sa stala známou len pred 

niekoľkými rokmi.

Andrzej Witko - Úcta k Božiemu milosrdenstvu. Šiesta kapitola

Medzi početnými zjaveniami týkajúcimi sa úcty k Božiemu milosrdenstvu sa len dve týkali jeho ďalšej formy – Hodiny milosrdenstva. Prvé z nich sa odohralo v októbri 1937 v Krakove. Ježiš vtedy Faustíne prikázal, aby o tretej popoludní uvažovala o jeho umučení, osobitne o odpustení okamihu smrti, a aby vyprosovala Božie milosrdenstvo, najmä pre hriešnikov. Podľa Spasiteľovej vôle je táto hodina časom veľkej milosti a milosrdenstva, keď Ježišova štedrosť nemá hraníc. 
O štyri mesiace Kristus pripomínal Faustíne, že o tretej hodine popoludní má zvelebovať Božie milosrdenstvo a prosiť za celý svet, osobitne za hriešnikov. Ježiš opäť zdôraznil, že je to hodina veľkého milosrdenstva, v ktorej možno vyprosiť od neho čokoľvek. Aby ju jeho tajomníčka lepšie a plodnejšie prežívala, dal jej konkrétne spôsoby modlitby v hodine milosrdenstva : modlitbou Krížovej cesty, keby bola ťažkosť pomodliť sa tú, môže sa nahradiť krátkou adoráciou Oltárnej sviatosti, a ak ani to nie je možné, treba sa zahĺbiť do modlitby na mieste, kde sa v tej chvíli nachádza.

VIDEO Krížová cesta s Pannou Máriou

Pobožnosť: Krížová cesta

1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť

„Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov.“ (Mt 26, 59-60)

Ježiš: Nečuduj sa, keď ťa často bez príčiny posudzujú. Ja som z lásky k tebe ako prvý vypil tento kalich nevinného utrpenia (Dn. 289). Dcéra moja, keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť ponad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. (Dn. 1 164)

s. F.: Ježiš, sme citliví na slová a hneď chceme odpovedať. Neberieme do úvahy, či je to Božia vôľa, aby sme hovorili. Duša, ktorá mlčí je silná. Nijaké protivenstvá jej neuškodia, ak vytrvá v mlčaní. Duša, ktorá mlčí, je schopná najhlbšieho zjednotenia s Bohom (Porov. Dn. 477).

Milosrdný Ježiš, pomôž mi, aby som dokázal prijať každý ľudský súd a nedopusť, aby som vyslovil odsudzujúci výrok o tebe v mojich blížnych.

2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

„Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu, a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ! A bili ho po tvári. Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek! Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ (Jn 19, 1-3. 5-6)

Ježiš: Neboj sa utrpenia, dcéra moja, ja som s tebou (Dn. 151). Čím väčšmi si zamiluješ utrpenie, tým bude tvoja láska ku mne čistejšia (Por. Dn. 279).

s. F.: Ježiš, ďakujem ti za každodenné malé kríže, za protivenstvá v mojich zámeroch, za ťažkosti spoločného života, za zlé vysvetľovanie si mojich úmyslov, za ponižovanie, za zlé zaobchádzanie, za nevinné odsudzovnie, za slabé zdravie a vyčerpanie síl, za vzdávanie sa svojej vôle, za obetovanie svojho ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov (Porov. Dn. 343)

Milosrdný Ježišu, nauč ma vážiť si ťažkosti života, každé utrpenie a s láskou dvíhať tento každodenný kríž.

3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

„Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme, každý vlastnou cestou, a Pán na neho uvalil neprávosť všetkých nás. On však niesol hriechy mnohých a za zločincov sa prihováral.“ (Iz 53, 6.12).

Ježiš: Neúmyselné previnenia duší nezadržiavajú moju lásku k nim ani mi neprekážajú zjednocovať sa s nimi, ale poklesky, hoci najmenšie, ale dobrovoľné, prekážajú mojej milosti a také duše nemôžem zahŕňať svojimi darmi (Dn. 1 641).

s. F.: Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničímk sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Dn. 606).

Milosrdný Pane, ochráň ma pred každou, hoc aj najmenšou, no dobrovoľnou a vedomou nevernosťou.

4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

„Hľa, tento je ustanovený na pád a na povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2, 34-35).

Ježiš: Hoci všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, sú vystavené veľlkým ťažkostiam, jednako sa zamysli nad tým, či bolo niektoré z nich vystavené väčším ťažkostiam ako dielo bezprostredne moje – dielo vykúpenia. Nesmieš sa príliš zaoberať protivenstvami (Porov. Dn. 1 643).

s. F.: Uzrela som najsvätejšiu Pannu, ktorá sa ku mne priblížila a privinula ma k sebe. Povedala mi tieto slová: Buď odvážna, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na utrpenie môjho Syna, a takto zvíťazíš (Porov. Dn. 449).

Mária, Matka milosrdenstva, buď vždy pri mne, zvlášť v utrpení, akému si bola vystavená na krížovej ceste svojho Syna.

5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

„Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23, 26).

Ježiš: Dopúšťam ťažkosti, aby som rozmnožil jeho zásluhy. Neodmeňujem ho za úspešný výsledok, ale za trpezlivosť a námahu, na ktoré sa pre mňa podujíma (Porov. Dn. 86).

s.F.: Ó, Ježiš môj, ty neodmieňaš za úspech skutku, ale za úprimnú vôľu a vynaloženú námahu. Preto som úplne spokojná, aj keby všetky moje počínania a námahy boli zničené alebo sa nikdy neuskutočnili. Ak urobím všetko, čo je v mojich silách, ostatné nezávisí odo mňa (Porov. Dn. 952).

Ježišu, môj Pane, nech každá myšlienka, slovo, skutok budú vykonané výlučne z lásky k tebe. Očisťuj moje úmysly.

6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

„Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“ (Iz 53, 2-3)

Ježiš: Vedz, že všetko dobro, čo urobíš ktorejkoľvek duši, prijímam, akoby si to mne samému urobila (Porov. Dn. 1 768).

s. F.: Učím sa od Ježiša byť dobrá, od toho, ktorý je samou dobrotou, aby som mohla byť nazvaná dcérou nebeského Otca (Porov. Dn. 669). Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké a len láska dáva našim skutkom hodnotu (Dn. 303).

Pane Ježišu, môj majster, učiň, aby moje oči, ruky, ústa, srdce … boli milosrdné. Premieňaj ma v milosrdenstvo.

7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

„Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.“ (Iz 53, 4).

Ježiš: Príčinou tvojich pádov je v tom, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa spoliehaš na mňa (Porov. Dn. 1 488). Vedz, že sama od seba nič nezmôžeš (Porov. Dn. 639). Dokonca ani moje milosti nie si schopná prijať bez mojej zvláštnej pomoci (Porov. Dn. 738).

s. F.: Ježiš nenechávaj ma samotnú. Ty, Pane, vieš, aká som slabá. Som priepasťou biedy, som ničota sama , tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš samu a padnem (Porov. Dn. 1 489). Ty, Ježišu, musíš byť stále pri mne, ako matka pri slabom dieťati – ba ešte viac (Porov. Dn. 264).

Nech ma dvíha tvoja milosť, Pane, aby som stále neupadal do tých istých chýb, a keď padnem, pomož mi vstať a oslavovať tvoje milosrdenstvo.

8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy

„Šiel za ním veľký zástup ľudu a žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou.“ (Lk 23, 27-28)

Ježiš: Ó, aká mi je milá živá viera (Porov. Dn. 1 420). Túžim, aby v prítomnej chvíli bolo vo vás viac viery (Porov. Dn. 352).

s. F.: Vrúcne ťa prosím, Pane, aby si posilňoval moju vieru, aby som sa v každodennom a jednotvárnom živote nenechala viesť ľudskou náladou, ale duchom. Ó, ako všetko ťahá človeka k zemi, avšak živá viera drží dušu vo vyšších sférach a vlastnej láske predurčuje jej patričné miesto – čiže posledné (Porov. Dn. 210).

Milosrdný Pane, ďakujem za sviatosť krstu a milosť viery. Neustále znovu volám: „Pane, verím, pomôž mojej viere!“

9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

„Obetoval sa, pretože sám chcel, a ústa si neotvoril; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením (…).“ (Iz 53, 7. 10).

Ježiš: Vedz, že najväčšou prekážkou k svätosti je znechutenie a neodôvodnený nepokoj, on ťa odoberá o možnosť cvičiť sa v cnosti. Ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľkokrát ma o to prosíš, toľkokrát oslavuješ moje milosrdenstvo (Porov. Dn. 1 488).

s. F.: Môj Ježišu, napriek tvojim milostiam, predsa cítim a vidím celú svoju biedu. Deň začínam bojom a bojom ho aj končím. Ledva sa dostanem z jednej ťažkosti, už namiesto nej musím bojovať s desiatimi ďalšími. Ale netrápim sa tým, lebo dobre viem, že to je čas boja a nie pokoja (Porov. Dn. 606).

Milosrdný Pane, dávam ti to, čo je výlučne mojou vlastnosťou – hriech a ľudskú slabosť. Prosím ťa, nech sa moja bieda stratí v tvojom nekonečnom milosrdenstve.

10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat

„Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora vcelku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo…“ (Jn 19, 23-24).

s. F.: Náhle stál Ježiš predo mnou, obnažený zo šiat, po celom tele pokrytý ranami. Oči sa mu topili v slzách a krvi, tvár celá zohyzdená, pokrytá pľuvancami. Tu mi Pán povedal:

Ježiš: Nevesta sa musí podobať svojmu ženíchovi.

s. F.: Pochopila som tie slová úplne. Tu niet žiadnych pochybností. Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore (Porov. Dn. 268).

Ježišu tichý a pokorný srdcom, pretvor moje srdce podľa svojho srdca.

11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

„A tí, čo išli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! Spoliehal sa na Boha, nech ho teraz vyslobodí, ako ho má rád!“ (Mt 27, 39-43)

Ježiš: Žiačka moja, maj veľkú lásku, k tým, ktorí ti spôsobujú utrpenie, rob dobre tým, ktorí ťa nenávidia. (Porov. Dn. 1 628)

s. F.: Ó, môj Ježišu, ty vieš koľko námahy to vyžaduje, aby sme dokázali úprimne a s jednoduchosťou prebývať s tými, od ktorých naša prirodzenosť uteká, alebo s tými, ktorí nám vedome alebo aj nevedomky spôsobili bolesť. Ľudsky je to nemožné. V takých chvíľach sa snažím viac než inokedy uvidieť v danej osobe teba, môj Ježišu, a pri pohľade na teba, robíť dobre tým osobám. (Porov. Dn. 766)

Ó, Láska najčistejšia, kraľuj v celej plnosti v mojom srdci a pomáhaj milovať to, čo prevyšuje ľudskú mieru (Porov. Dn. 328).

12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži

„Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. (…) a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Po tých slovách vydýchol. (Lk 23, 44. 46) No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“ (Jn 19, 33-34)

Ježiš: To všetko pre spásu duší. Porozmýšľaj, čo robíš ty pre ich spásu. (Porov. Dn. 1 184)

s. F.: Uzrela som Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj druhý a tretí zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách, tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Tie duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš povedal:

Ježiš: Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpení a opovrhnutí, tieto sa mi budú podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení a opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve. (Porov. Dn. 446)

Ježišu, môj vykupiteľ, skry ma v hĺbke svojho srdca, aby som sa ti, posilnená tvojou milosťou, mohla podobať v láske kríža a mať podiel na tvojej sláve.

13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža

„Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý!“ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč…“ (Lk 23, 47-49)

Ježiš: Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spoľahne na mňa. Obdarím ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí (Porov. Dn. 453).

s. F.: Utiekam sa k tvojmu milosrdenstvu, láskavý Bože, ktorý si len sám jediný dobrý. Aj keď moja bieda je veľká a previnenia početné, predsa dôverujem tvojmu milosrdenstvu, lebo ty si Boh milosrdenstva a od vekov nebolo počuť, ani nepamätá zem, ani nebo, aby duša dôverujúca tvojmu milosrdenstvu bola sklamaná (Porov. Dn. 1 730).

Milosrdný Ježišu, dennodenne rozmnožuj vo mne dôveru v tvoje milosrdenstvo, aby som vždy a všade vydával svedectvo o tvojej bezhraničnej dobrote a láske.

14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú

„Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“ (Jn 19, 40-42)

Ježiš: Ešte nie si vo vlasti, tak choď posilnená mojou milosťou a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že veľmi rýchlo prejdú dni vyhnanstva a s nimi i možnosť zbierania zásluh pre nebo. Očakávam od teba veľké množstvo duší, ktoré budú vo večnosti oslavovať moje milosrdenstvo (Porov. Dn. 1 489).

s. F.: Každej duši, ktorú si mi zveril, Ježišu, sa budem snažiť pomáhať modlitbou a obetou, aby v nej mohla pôsobiť tvoja milosť. Ó, veľký milovník duší, Ježišu môj, ďakujem ti za tú veľkú dôveru, že si dal do našej opatery tieto duše (Porov. Dn. 245).

Daj, milosrdný Pane, aby ani jedna z tých duší, ktoré si mi zveril, nezahynula.

zdroj: modlitba.sk/?p=3596

Ježiš sestre Faustíne 
povedal: 
"Ktokoľvek sa ho bude modliť,
okúsi v hodine smrti moje veľké milosrdenstvo. Keby to bol aj najzaťatejší hriešnik,
keď sa čo i len raz pomodlí 
tento ruženec,
bude účastný milostí môjho milosrdenstva...

Ruženec-Korunka Božieho milosrdenstva

(má 5 desiatkov)

Na začiatku:

Otče náš,

Zdravas’ Mária,

Verím v Boha.

Na veľkých zrnkách:

Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).

Na malých zrnkách:

Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom (10-krát).

Na zakončenie:

Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom (3-krát).

1. desiatok
Odpor k hriechu

V Getsemanskej záhrade začína Kristus Pán krvavý zápas za večné šťastie ľudstva a urputný boj s peklom.
Ježišova ľudská prirodzenosť cíti ťažobu, trasie sa, ľaká sa a vzpiera sa vziať na seba hrozné viny a uzmieriť ich. Cíti taký odpor ku hriechu, tak sa namáha, že mu srdce mocnými údermi vháňa krv do žíl tak prudko, až preniká pórmi tela. Takto trpí Ježiš, keď má na seba vziať naše viny.
Naše boje o svätú čistotu sú práve opakom tohoto boja. Nižšia stránka človeka sa vzpiera odmietnuť hriech, lebo hriech je pre ňu lákavý a sladký.
Akou veľkou posilou pre ťažké chvíle pokušenia je mať pred očami krvou sa potiaceho Ježiša a od neho sa učiť odporu k hriechu.

2. desiatok
Za tvoju čistotu

Bičovanie pripravilo Kristovi neľudské muky.
Z tela viseli zdrapy kože, tvár bola samá modrina a opuchlina. Izaiáš ho v prorockom videní vyobrazuje takto: “Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. ” (Iz 53,2) Toto urobilo bičovanie z požehnaného Syna Panny Márie. Podľa názoru Cirkevných učiteľov to bolo zmierením za hriechy tela poblúdených ľudí.
Nebolo to aj za mňa? Ak aj nie, predsa si treba vyprosovať silu pre tento ťažký boj s prirodzenosťou, aby som sa nestal úbohou korisťou hltavej telesnej vášne.

3. desiatok
Aby sa v tvojej hlave neujalo tŕnie

Zbičovaný Ježiš má byť odvedený do súdnej siene. Pilát vedie právnu poradu o tomto prípade, a tak sa vojakom naskytá voľná chvíľa. Využívajú chvíľu na krutú zábavu, ktorej obeťou sa stáva zúbožený Ježiš.
Koľko trpí jeho svätá hlava, keď do nej zo všetkých strán zarážajú tŕnie. Bezcitní vojaci zbesilo tlčú palicami do tŕňovej koruny. Takto stýranému trhajú vlasy a nehanebne pľujú do jeho svätej tváre.
Nech sa ti protiví každá necudná myšlienka. Za ňu trpí Kristova hlava zovretá tŕním. Vypros si u Spasiteľových nôh pohotovosť potlačiť všetko zlé, čo sa vtiera do obrazotvornosti, čo je ale Bohu odporné, lebo je to hriech.

4. desiatok
Čistota pohľadu

Krista, obťaženého krížom, vedú na smrť. Jeho Matka túži ešte uvidieť svojho milovaného Syna. Čaká na neho. Medzi vojakmi sa tackavým krokom blíži skrvavený muž s tŕňovou korunou na hlave. Na ramene drží veľký kríž a rukou pridržiava skrvavený odev, aby sa na ňom nepotkol. Krok za krokom sa pomaly vlečie. Zastavuje sa a dvíha schýlenú hlavu opletenú tŕním.
A tá tvár! Je sama krv a díva sa na Pannu Máriu. Nie, to nie je On, hovorí jej ustrašený zrak. Ó, Bože, je to On, hovorí jej zmučené srdce. Natiahne k nemu ruky, no zaraz ich tlačí na srdce plné žiaľu. Ich pohľady im drásajú ich sväté srdcia. Sv. Alfonz rozjíma: Koľko pohľadov, koľko šípov zraňuje ich srdce, naplnené horúcou láskou.
Ľudia, nehrešte pohľadmi, ktoré tým najnevinnejším srdciam spôsobili toľko žiaľu!

5. desiatok
Kristov závet

Ježiš pomaly dokonáva, v mori múk a bolestí.
Jeho mdlé oči sa dívajú z kríža dolu. Tam stojí jeho panenská Matka, skľúčená žiaľom. Vedľa Panny Márie stojí čistý Ján. On počuje z kríža Pánov hlas: “Hľa Matka tvoja. Ty sa o ňu staraj, buď mojej Matke synom. ” Svätí otcovia hovoria, že sv. Ján bol takto odmenený za svoju čistotu. Veď práve jemu zveril Pán to najdrahšie čo mal na svete – svoju Matku. Čistým dušiam zveruje Pán Ježiš poklady svojho Srdca. Veľa duší zarmútene prizná: To mne by Ježiš nemohol zveriť poklady svojho Srdca. Ja nie som čistou dušou.
Kristus povedal z kríža aj svojej Matke: “Hľa syn tvoj. ” Čo to povedal? Duša ty si môj poklad, za ktorý umieram. Zverujem ťa svojej Matke. A keď si azda perlou, ktorá padla do blata nízkosti, ona ťa dvihne a zachráni pre moje Srdce. Perla neprestala v jej očiach byť perlou, i keď spadla do blata. Do jej rúk sa odporúčaj a ju si cti ako svoju Matku!

<table border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" lucida="" sans="" unicode",="" "lucida="" grande",="" sans",="" arial,="" sans-serif;="" font-size:="" 12px;="" margin:="" 0px="" 1.625em;="" outline:="" 0px;="" padding:="" vertical-align:="" baseline;="" border-spacing:="" width:="" 547px;="" color:="" rgb(51,="" 51,="" 51);"="" width="99%" style="border-top: 0px; border-right: 0px; border-left: 0px; border-bottom-style: solid; border-bottom-color: rgb(224, 224, 224);">